O vytrvalosti
Servuste,
chcel by som sa s vami, čo čítate toto pôstne zamyslenie, podeliť o pár skúseností s tým, ako vytrvať na ceste za svojím snom/cieľom/čímkoľvek. Veľa som v poslednej dobe o týchto veciach premýšľal, a sám, myslím, ešte nemám odpoveď, ale nasledujúce slová vás možno vo vašom živote posunú vpred. Tiež by som rád podotkol, že som sa rozhodol napísať toto zamyslenie preto, lebo mi uteká čas, keďže nemám cieľ, ale chcem aspoň čosi dobré spraviť, a teda odovzdať svoje skúsenosti ostatným, i keď zatiaľ nezafungovali(a neviem, prečo, lebo zdajú sa byť dobré), ale aspoň budete vedieť, čo nerobiť, resp. možno vám pomôžu.
Som človek, ktorý má veľa túžob, veľa vecí by sa mu páčilo dosiahnúť, no nie vždy to ide. Neviem sa proste nakopnúť a stále hľadám nejakú motiváciu, povzbudenie, od ktorého čakám, že mi pomôže. Ale prd. Chvíľku mi to pomáha, no po čase môj zápal opadne. Asi sa s tým niektorí stretávate. Ale časom som zistil, že ak človek niečo naozaj chce, vie do toho dať aj patričné úsilie. Ale ako je možné, že najprv niečo chcem, a potom už nie? No, uvedomujem si stále viac a viac, že napríklad zapáliť taký oheň, to nie je len škrtnúť zápalkou. Treba nájsť a nachystať drevo, mať pripravené droždie na podkurku a tak.
Na druhej strane je fajn zistiť, že človek išiel za niečím, ale po čase zistí, že to nechce. Prípadne, že nedokáže svoj cieľ splniť. To je v pohode. Nie je to slabosť, ale veľmi dôležitý moment, ktorý ma vie posunúť vpred. Ale najprv to treba úprimne, v pravde zhodnotiť, lebo niekedy nás môže odradiť len zlyhanie, ľudia okolo nás, alebo vlastné sebavedomie. A tiež platí, že pokojné more z nikoho ešte neurobilo skúseného námorníka! A loď tohto námorníka predsa nebola stavaná na to, aby zostala v prístave… 😉
Koniec koncov, je lepšie dosiahnuť to, čo chcem, ako nie, resp. neuspokojovať sa s priemernosťou. Ale, ak zistíme, že proste nemáme na dosiahnutie cieľa možnosti, schopnosti, príležitosti, hocičo, buďme k sebe v pravde úprimní a dajme si reálne ciele. Ale ešte predtým, ako sa vzdáme, zabojujme trochu. Možno vám to, že si o takých veciach rozmýšľam, príde, že som len lenivec. Možno áno, možno nie, neviem, ale chcem sa v sebe vyznať, tak, ako hovoril Sokrates: „Poznaj sám seba!“.
Jo a ešte, aby som nezabudol. V poslednom čase mi prišlo na um, že dôvodom môjho nechcenia a lenivosti môže byť aj nechuť, unáva, resp. nerovnováha medzi vecami, ktoré mi dodávajú energiu a tými, ktoré nie. Ideaj o to, že si veci často neplánujem, a nie vždy sa mi chce. A skončí to tak, že to robím na poslednú chvíľu a nestihnem, čo som mal urobiť. Tak na to pozor. J
Na záver som rád, že ste sa dostali až sem a prajem vám veľa úspechu a vytrvalosti na ceste za svojimi cieľmi!