Ako jednať s náročnými ľuďmi

Za malým mníchom raz prišiel právnik s krivým nosom a našiel ho, ako v kôlni tried semienka na osiatie záhrady.
„Malý mních“ oslovil ho, “už ma unavujú všetci tí neústupní a protivní ľudia. Čo s tým mám robiť?“
„A čo s tým chcete robiť?“ spýtal sa malý mních.
„Chcel by som aby tí ľudia neboli tak protivní“ odvetil právnik.
„Sú vám protivní, pretože vás obťažujú. Nárokujú si na váš čas, vašu energiu aj vaše city. Predovšetkým sú vám ale protivní preto, lebo pripustíte aby takými boli. Keby bolo vaše srdce rýdze a zmierené s Bohom, nemohli by títo ľudia narušiť pokoj vašej duše,“ vysvetlil malý mních.
„Nie je ale snaha zmeniť takýchto ľudí vlastne správna?“ zaujímal sa právnik.
„A ešte lepšie je zmeniť samého seba“ dostalo sa mu odpovede. „Keď sa budete snažiť o premenu druhých ľudí, sám sa stanete takým človekom, akým nechcete byť. Snaha zmeniť druhého človeka len vyčerpáva,“ poznamenal malý mních. „Premeňte seba a nesnažte sa zmeniť svet“.
„Takto by život fungovať nemal“, povzdychol si právnik.
„Ak sa budete trápiť pre to, aký by život mal alebo nemal byť, zničíte si dušu,“ varoval ho malý mních. „Skúste jednoducho prestať chcieť riadiť celý vesmír.“
„Keď tí ľudia by jedného úplne otrávili,“ namietol právnik smutne.
„Nechajte vodu pretekať pod mostom,“ odpovedal malý mních. „Nechajte veci plávať, nezaoberajte sa druhými ľuďmi. Nespojujte vlastný duchovný stav s tým, čo robia. Inak stratíte svoju vlastnú dušu, pretože ju zveríte do rúk ostatným ľuďom. Brat Fénelon vo svojich Duchovných listoch múdro učí, že ľudí nemôžete zmeniť. Vždy sa medzi nimi nájdu slabí, domýšľaví, prelietaví, nespoľahliví, nespravodliví, pokryteckí a povýšení. Svet vždy zostane svetský. Nemôžete to zmeniť, tak ako nemôžete zmeniť ľudskú povahu. Naučte sa mať s takými ľuďmi trpezlivosť. Z dôvodov, ktoré pozná len On sám, ponecháva Boh ľuďom ich zvyky a vlastnosti, dovoľuje im jednať nerozumne, popudlivo či nespravodlivo. Robte to, čo je vo vašich silách, robte s pokojom a láskavosťou a zbytok nechajte na Boha. “
„Čo z toho všetkého ale vyplýva pre mňa?“ spýtal sa právnik.
„Vyplýva z toho, že najlepšie je ponechať nedostatky ostatných ľudí Bohu a starať sa o tie svoje nedostatky. Učte sa tolerovať a znášať nedokonalosti druhých. Usilujte sa o to, aby vás blížny mali radi a ich podivínstvo čoskoro ustúpi a prestane byť dôležité. Učte sa tiež, že nebeským liekom uzdravujúcim ľudské vzťahy je láska.“
Právnik sa po týchto slovách chystal k odchodu a pomyslel si, že malý mních nebude až taký múdry, ako sa o ňom hovorí. V skutočnosti životu moc nerozumie, vravel si v duchu. Vlastne je príliš prostoduchý a nemôže porozumieť tomu, ako to vo svete chodí, uzavrel.
Ešte chvíľu sa však zdržal a pozoroval, ako malý mních vzal niekoľko semienok , každému z nich dal meno po niektorom dieťati z mesta, jemne ich položil do jamky vytvorenej v čokoládovo tmavej hline a prikryl zeminou. Na každé z nich položil trocha hnojiva, aby im dodal živiny a všetky pokropil pramenitou vodou. „ Ľudia sú ako tieto semiačka. Potrebujú veľa dobrých živín,“ predniesol pri tom. Právnika udrel do nosa zápach hnoja, potriasol svojou neveriacou hlavou a rýchlo odišiel. Harry Ferrara – Malý mnich a jeho začátky, Sedmý dar