Rozmýšľala som nad čím sa s vami zamyslím a napadlo mi, že príbehy zo života sú tým najkrajším zrkadlom toho, čo práve potrebujem. Ako keby ma niekto chcel chytiť za plecia a potriasť mnou „Halooo Miška, zobuď sa a pozri aký je svet krásny práve teraz! “ alebo „Tak tu máš túto situáciu a ukáž ako si s ňou poradíš! “ .
Nedávno sa mi stala situácia, ktorá ma prebudila z pocitu obyčajných dní.
Kráčam Čachticami z práce k autu. Je tma a ja míňam autobusovú zastávku. Oproti mne brázdi chodník deduško na rozheganom bicykli. Nič zvláštne, taká obyčajná dedinská atmosféra. Zastavím sa ešte v obchode, chýba nám pár vecí v špajze. Mám nakúpené. V jednej ruke nákup a v druhej držím korbáčiky a vyjedám ich z obalu. Obchádzam tú istú zastávku a toho istého pána na bicykli, ktorý nemotorne zapaľuje zápalky roztrasenými rukami. Zaujalo ma, že si nezapaľoval cigaretu ale šibrinkoval okolo cestovného poriadku na tabuli. Trochu poprchá. Jedna kvapka dopadne rovno na jeho zápalku. Sklesne mu hlava a zápalku hodí do trávy. Vyzerá smutne. Podídem k nemu a pýtam sa či mu môžem nejako pomôcť. „Viete čo slečna? Má mi prísť vnučka, no ja som zabudol kedy je príchod autobusu a nevidím na tú tabuľu. Práve mi zhasla posledná zápalka. Ďalšiu už nemám. “ Podám mu korbáčiky, nech sa ponúkne a voľnou rukou šmátram vo vrecku mobil. „Aha, dnes už majú telefóny takúto baterku. Pokojne si posvieťte. Chutia vám tie korbáčiky?“ Podám mu zasvietený mobil. „Ďakujem vám. Ja všetkým vravím, že mladí ľudia nie sú tak zlí ako sa hovorí.“ Deduško celý šťastný, že zistil kedy dorazí jeho vnučka nasadá na bicykel a resko dupne na pedál. Ešte sa stihne na mňa usmiať a vrúcne poďakovať.
Odchádzame obaja spokojní a vďační, že sme sa stretli. On za to, že už vie kedy autobus príde a ja za to, že mi pomohol s korbáčikmi a dal mi pocit ľahkosti bytia. Usmievam sa a usmieva sa mi aj duša. Maličkosť. Pre niekoho obyčajná situácia, ktorá s ním nepohne, pre mňa vedomie, že sme tu všetci spolu a máme si všímať a vnímať ľudí okolo nás aby sa nestalo, že nejakému deduškovi zhasne posledná zápalka a zmešká príchod vnučky. Buďme k sebe milí, ochotní a vnímaví. Snažme sa. Ja sa budem.
A ak by niekto mal čas a chuť pozrite si krátky dokument o Slovákovi, ktorý žil v Kanade a snažil sa zanechať svet lepším ako ho našiel. Buďme aj k prírode vnímaví.
Žite s ľahkosťou priatelia.
https://www.youtube.com/watch?v=sfhrZAfYZ9c
